To podľa nálady alebo atmosféry v ktorej sa momentálne nachádzame, nám niekedy príde na rozum človek, alebo zážitok s ním a spája sa nám s danou situáciou. Odrazu, len tak, akoby samé od seba, no záleží samozrejme na tom ako hlboko ho máme uloženého a je jedno, či sa s ním stretávame alebo je to dávna minulosť. Pretože je veľmi veľa ľudí, s ktorými sme prišli alebo prichádzame do kontaktu, máme s nimi minulosť alebo budúcnosť, prípadne len v moment ktorý práve teraz prebieha. Každý tento človek zanechá v nás akúsi čo i len malú stopu, môže ju postupne rozfúkať vetrík alebo ostane vyrytá natrvalo vo vašom podvedomí. Postupne si ich ukladáme, presúvame do šuplíka, niektorí sú v poličke na viditeľnom mieste, iných dáme do skrine, príležitostne si ju otvoríme, možno práve s intenzitou prezliekania sa, tých blízkych si nosíme so sebou v kabelke alebo vo vačku kabáta, naopak niekoho možno radšej zakopeme ďaleko v lese do zeme aby nemal možnosť sa nám pripomenúť. Záleží na vzťahu aký s konkrétnym človekom máme a ako s tým vzťahom mienime naložiť. Pretože keď nevieme žiť sami, chceme spolupracovať, zdieľať, zabávať, športovať, milovať, riešiť, analyzovať, ohovárať, liečiť, hrať a mnohé iné, ďalšie činnosti, ktoré dokážeme robiť len s niekým, vždy siahneme do nejakého svojho „šuplíka", už záleží len na tom, či to bude hneď z vrchu alebo sa musíme prehrabávať niekde hlbšie. To preto, lebo práve teraz to nejak nefunguje a šuplík, skrinka, zips na vačku sa asi zasekol. Ale hlavne keď sme neporiadni, vzťahy si nie vždy vážime tak ako by sme mali, máme v tom chaos a sami nevieme kde čo máme uložené a po zúfalom hľadaní zistíme, že sme na to sami. A možno práve ten koho hľadáme je položený priamo pred našimi očami, len si myslíme, že ho máme zle uloženého, a odkladáme, presúvame. Potom siahame občas naslepo a keď sa spálime zrazu prichádzame na to, kde čo si uložiť. I to niekedy treba aby sme si vo vzťahoch upratali.
Nosievam neustále so sebou, tak ako mnohí, menší ruksak, v ňom veci, o ktorých si myslím, že budem potrebovať všade kam idem. V takom ruksaku si nosím ľudí na ktorých mi záleží a chcem ich mať ako sa hovorí „po ruke", ale niečo mám schované aj v náprsnom vrecku, pri srdci, a to viete, tam sa toho veľa nezmestí...