reklama

Si v kabelke alebo v šuplíku?

Nedávno sa ma opýtal kamarát, nevideli sme sa už zo dva roky, odkedy spolu nepracujeme v jednej firme, či si pamätám Petra, tiež pracoval s nami určitý čas. „Jasné", odpovedal som mu, kto by si ho nepamätal, vždy vysmiaty, akoby nemal žiadne problémy, priam sršala z neho pozitívna energia, keď sme spolu prehodili pár slov, mal som dlho potom dobrú náladu... „Čo je s ním". „No, neviem", odvetil mi kamarát, „len tak som si spomenul, občas si ho vytiahnem tuto zo šuplíka", ukazujúc dozadu na hlavu, „a pri tej spomienke mi akosi stúpne nálada, hneď je mi lepšie". S Petrom bolo fajn, pracovali sme spolu síce málo, ale spomienka je jasná. Potom ako odišiel, ako on hovoril, posúval sa o krok ďalej, tiež som si ho uložil niekde do šuplíka, občas som si ho povytiahol a znovu zasunul späť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

To podľa nálady alebo atmosféry v ktorej sa momentálne nachádzame, nám niekedy príde na rozum človek, alebo zážitok s ním a spája sa nám s danou situáciou. Odrazu, len tak, akoby samé od seba, no záleží samozrejme na tom ako hlboko ho máme uloženého a je jedno, či sa s ním stretávame alebo je to dávna minulosť. Pretože je veľmi veľa ľudí, s ktorými sme prišli alebo prichádzame do kontaktu, máme s nimi minulosť alebo budúcnosť, prípadne len v moment ktorý práve teraz prebieha. Každý tento človek zanechá v nás akúsi čo i len malú stopu, môže ju postupne rozfúkať vetrík alebo ostane vyrytá natrvalo vo vašom podvedomí. Postupne si ich ukladáme, presúvame do šuplíka, niektorí sú v poličke na viditeľnom mieste, iných dáme do skrine, príležitostne si ju otvoríme, možno práve s intenzitou prezliekania sa, tých blízkych si nosíme so sebou v kabelke alebo vo vačku kabáta, naopak niekoho možno radšej zakopeme ďaleko v lese do zeme aby nemal možnosť sa nám pripomenúť. Záleží na vzťahu aký s konkrétnym človekom máme a ako s tým vzťahom mienime naložiť. Pretože keď nevieme žiť sami, chceme spolupracovať, zdieľať, zabávať, športovať, milovať, riešiť, analyzovať, ohovárať, liečiť, hrať a mnohé iné, ďalšie činnosti, ktoré dokážeme robiť len s niekým, vždy siahneme do nejakého svojho „šuplíka", už záleží len na tom, či to bude hneď z vrchu alebo sa musíme prehrabávať niekde hlbšie. To preto, lebo práve teraz to nejak nefunguje a šuplík, skrinka, zips na vačku sa asi zasekol. Ale hlavne keď sme neporiadni, vzťahy si nie vždy vážime tak ako by sme mali, máme v tom chaos a sami nevieme kde čo máme uložené a po zúfalom hľadaní zistíme, že sme na to sami. A možno práve ten koho hľadáme je položený priamo pred našimi očami, len si myslíme, že ho máme zle uloženého, a odkladáme, presúvame. Potom siahame občas naslepo a keď sa spálime zrazu prichádzame na to, kde čo si uložiť. I to niekedy treba aby sme si vo vzťahoch upratali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nosievam neustále so sebou, tak ako mnohí, menší ruksak, v ňom veci, o ktorých si myslím, že budem potrebovať všade kam idem. V takom ruksaku si nosím ľudí na ktorých mi záleží a chcem ich mať ako sa hovorí „po ruke", ale niečo mám schované aj v náprsnom vrecku, pri srdci, a to viete, tam sa toho veľa nezmestí...

Ľubomír Sloboda

Ľubomír Sloboda

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som závislý melancholik, bojujúci s vlastnou ješitnosťou, ale hľadajúci pozitíva v sebe i v ľuďoch. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu