Som závislý melancholik, bojujúci s vlastnou ješitnosťou, ale hľadajúci pozitíva v sebe i v ľuďoch. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Ľubomír Sloboda
Si v kabelke alebo v šuplíku?
Nedávno sa ma opýtal kamarát, nevideli sme sa už zo dva roky, odkedy spolu nepracujeme v jednej firme, či si pamätám Petra, tiež pracoval s nami určitý čas. „Jasné", odpovedal som mu, kto by si ho nepamätal, vždy vysmiaty, akoby nemal žiadne problémy, priam sršala z neho pozitívna energia, keď sme spolu prehodili pár slov, mal som dlho potom dobrú náladu... „Čo je s ním". „No, neviem", odvetil mi kamarát, „len tak som si spomenul, občas si ho vytiahnem tuto zo šuplíka", ukazujúc dozadu na hlavu, „a pri tej spomienke mi akosi stúpne nálada, hneď je mi lepšie". S Petrom bolo fajn, pracovali sme spolu síce málo, ale spomienka je jasná. Potom ako odišiel, ako on hovoril, posúval sa o krok ďalej, tiež som si ho uložil niekde do šuplíka, občas som si ho povytiahol a znovu zasunul späť.
Ľubomír Sloboda
Stierače stierajú...
Cesta autom. V meste, plnom neohľaduplných vodičov, ale som pokojný, dávam pozor na všetkých čo by si mali zopakovať skúšky z vodičáku. Som taký istý sebavedomý vodič ako drvivá väčšina, ktorá nepúšťa nikoho za volant keď nemusí. Moja manželka tomu rozumie, aj keď je dobrá vodička, vie kde je jej miesto. Nie je to dlhá cesta, presúvame sa z východného konca nášho hlavného mesta na jeho západný okraj. Deti na zadných sedadlách sú trochu unavené z prežitého programu, manželka tiež nezakrýva, že sa teší domov na oddych. Ticho.